čím fotím a ako fotím?

Ako a prečo sa upravujú fotky?

a prečo to tak dlho trvá?


pred prvým fotením môžete mať trochu obavy, či vás zvládnem nafotiť, či mám dostatočne dobrú techniku na fotenie prípadne v čom spočíva celý proces fotenia.

Často dostávam od Vás aj otázku, kedy budú Vaše fotky hotové.


V tomto miniblogu Vám chcem vysvetliť, čo všetko sa skrýva v čase od fotenia po odovzdanie fotiek, akou technikou fotím a upravujem. V článku sa dozviete aj prečo finalizácia fotenia trvá dlhšie ako par dní :).


RÝCHLA ÚPRAVA RODINNEJ MOMENTKY

Na fotenie používam najnovší typ fotoaparátov s bezzrkadlovým systémom. Táto nová technológia je naozaj veľkým pomocníkom fotografov, umožňuje zachytiť oveľa viac záberov, ako pri starších typoch, ktoré som používala pred časom. Momentálne teda fotím na dve telá Nikon Z6 s posledným softwarom. Objektívy používam natívne od Nikonu, a to konkrétne Nikkor 105 f1,4mm, ktorý je považovaný za jeden z najlepších portrétnych objektívov vôbec, 35mm f1,4, 50mm f1,8 a širokouhlý 14-30mm. To je môj momentálny 'vozový park', osvedčený a spoľahlivý. Samozrejme počas fotenia často používam rôzne záblesky, externé blesky, kadejaké nadsádky a iné 'hlúposti' pre rôzne efekty.


Fotím vždy do rawu. Čo to znamená?

Raw file, alebo surový súbor, ktorý definuje fotografiu, si môžeme predstaviť v digitálnej fotografii ako analógový fotofilm pri starších analógových fotoaparátoch. Je to súbor vlastností svetla, ktoré zaznamenal snímač fotoaparátu a uložil na kartu. Uložené dáta vo formáte RAW sú teda presnou snímkou, nie sú žiadno komprimované ani upravené. RAW obrázok nie je zaťažený žiadnym spracovaním vo fotoaparáte. Preto predtým, než sa na RAW vôbec pozriem, musí sa najskôr nejakým spôsobom spracovať. V náhľadovom okienku digitálného fotoaparátu sa síce fotka objaví a keď je správne naexponovaná, vyzerá v okienku relatívne dobre. Je to však len fotoaparátom prežuvaný jpeg náhľad, ktorý sa do suboru nezaznamená, slúži len na účely prehliadania a kontroly fotiek vo fotoaparáte. Dôvod, prečo nefotím hneď do jpegu, je ten, že jpg súbor už je hotová fotka, upravená tak, ako si to rozhodol fotoaparát a pri pokuse robiť na jpegu úpravy zistíme, že nevieme z neho vytiahnuť nič iné bez zničenia fotky. To je fajn napr pre amatérskych fotografov, ktorí chcú výsledok svojho fotenia vidieť hneď a nechcú fotky upravovať. Fotoaparáty poväčšine urobia celkom dobrý job a výsledok je fajn. Pre profesionálne účely to však nieje dostačujúce a je oveľa 'bezpečnejšie' fotiť do raw súboru, lebo z takej fotky vieme vytiahnuť oveľa viac - svetla, farieb, lepší orez, vlastne hocičo si zmyslíme.


Raw súbor teda máme zaznamenaný na karte. Používam kvalitné CF karty, na ktoré sa môžem spoľahnúť. Na spracovávanie fotiek používam Apple iMac s nádhernou retinovou obrazovkou, ktorá je jednoznačne neprekonateľná, čo sa týka reálneho podania farieb. Vďaka jej kalibrácii farieb vždy vidím presné farby, ktoré potom budú aj vytlačené.


Ideme teda upravovať: máme tu fotky relatívne pekné, ostré, so správnou kompozíciou (na čo treba myslieť samozrejme pri fotení), no stále bez kontrastu, bez nejakych extra pekných farieb. Surova fotka, ako sme si už povedali, nieje jpg a vždy je potrebné dať jej nejake farebne vlastnosti, ktoré potom ponesie. Nafotenú galériu treba viac krát pozrieť a pretriediť nepoužiteľné, neostré a nevydarené zábery, aby zostal len dobrý predvýber pre Vás. Tento predvýber je narýchlo upravený a prevedený do jpegu, aby ste si vedeli predstaviť, ako asi budú vyzerať. Po tejto rýchlej úprave nahrávam fotky do výberovej galérie, ktorú zasielam na Váš mail. Vy si fotky vyberiete, pošlete mi výber a ja potom tieto finaálne fotky spracujem a pošlem.


Farebné vlastnosti rawu sú teda nedostatočné a ako sme si povedali, fotky musíme spracovať do podoby, ktorá je vábivá pre oko a zároveň ponesie aj umelecké videnie fotografa, ktoré väčšinou vzniká priamo pri fotení. Väčšinou už na scéne viem, ako chcem ladiť finálne fotografie.


Ďalšie spracovanie sa teda robí ručne v editore. Pozrite si priložené video - jednoduchá, pekne nafotená fotka s jednoduchými úpravami mi zabrala 10 minút. Niektoré trvajú viac, niektoré menej, no vždy je na nich čo kontrolovať, napr. preletí práve mucha, ktorá potom kazí dojem, alebo na oblečení je zrniečko z trávy, alebo noha psíka, prípadne v diaľke vidiet kúsok z auta či smetného koša..... Čiže okrem rýchleho doladenia orezu, svetla a farieb treba myslieť aj na toto a každú jednu fotku poriadne skontrolovať. Až potom je u mňa fotka hodná uloženia do jpegu a poslania klientovi :)


Tiež sa po nafotení fotky musia trošku 'odležať'. Musím na fotky na pár dní zabudnúť, aby som bola schopná pozrieť na ne s nadhľadom a tým pádom ich upraviť lepšie. Toto mám naozaj rokmi overené a vidím veľký rozdiel v dĺžke a kvalite úpravy, keď fotky upravujem hneď po nafotení, resp. do pár dní. To je dôvod, prečo neviem odovzdať fotky hneď. V mnohých iných profesiách je toto tiež nutné a patrí to do normálneho procesu vývoja diela. S odstupom času totiz nie je v spracovaní tak veľký emočný náboj, zmenšuje sa podiel krátkodobej pamäte, autor ich teda vie aj kritickejšie posudzovať. Tento zvyk teda patrí k osvedčeným profesijným zručnostiam mnohých fotografov. 'You can't rush art', povedal v krásnej scéne v Príbehu hračiek renovátor bábiek a mal pravdu. Umenie sa nedá posúriť, odfláknuť ani zrýchliť, potrebuje svoj čas. Len vtedy sa vie s dielom autor stotožniť.