Čo sa deje počas fotenia?

Fotenie s rodinou prebieha vo viacerých fázach. Nikdy nepracujem štýlom, dobrý deň, tu sa posaďte, idem fotiť.

Prvá fáza je spoznávacia alebo tzv. ľadolámač :) Ak sa ešte nepoznáme, chcem vás všetkých najskôr spoznať, naladiť sa na vašu rodinu, vmemorovať mená detí, ktoré sú pre mňa veľmi dôležité a väčšinou si ich potom už zapamätám na dlhú dobu. Deti potrebujú čas, aby zistili, kde sú, ku komu prišli, aká je tá teta, ktorá sa s nimi rozpráva, aké hračky a zaujímavosti sú v miestonosti, čo tam budú vlastne robiť a podobne.

Rada sa najskôr detí pýtam rôzne otázky, na ktoré vedia sami odpovedať. Skúste ich nechať odpovedať samé, nech so mnou naviažu komunikáciu napriamo. Ako sa volajú, či sa tešia na fotenie, koľko majú rokov, či sa radi hrajú, aké majú obľúbené hračky, či majú domáce zvieratko a podobne.... Deti rýchlo prídu na to, že u mňa je bezpečne, pohodovo a že im tu bude dobre a sami sa rozhovoria a pochvália.

Druhá fáza je obkukanie ateliéru a úprava zovňajšku. Počas tejto fázy sa dieťaťko môže zoznámiť s prostredím, dám mu napríklad úlohu, aby vybralo, kde by sa chcelo fotiť, alebo s akou hračkou, a podobne, a my s rodičmi sa zatiaľ môžeme pokecať o tom, ako sa majú, aké by chceli zábery, aké majú oblečká na fotenie a podobne. Toto je aj čas na prezlečenie, prípravu.

Tretia fáza je samotné fotenie. Poďme sa pozrieť na fotenie z psychologického hľadiska. Začnime faktom, že dieťa veľmi citlivo vníma vaše nastavenie. Samozrejme je fajn, keď dieťa vie, že sa ide fotiť, ale keď na túto skutočnosť stále poukazujete, nevedomky tým spôsobujete sebe aj dieťaťu stres. Je to niečo, čo my ako dospelí od neho očakávame, máme určité predstavy, ako fotky majú vyzerať, ale častokrát vlastne ani sami nevieme, ako tie predstavy konkrétne zrealizovať. A to dieťa to už obzvlášť vedieť nemôže. Jemu je totiž úplne jedno nejaké fotenie, nevie si úplne predstaviť, čo to znamená, čo je vlastne výsledkom toho celého. Deti nerozmýšľajú tak do budúcnosti, ako my, kde my už vidíme šťastný úsmev babičky z milého fotodarčeka od vnúčatiek. Čo chce dieťa? Chce sa hrať a neriešiť, že niečo musí. Chce, aby sme s ním blbli a je na nás, aby sme ho rozosmiali my dospelí. Tu je pár tipov, ktoré som si počas 10 ročnej praxe s rodinami všimla a ktoré vám pomôžu docieliť úspešné fotenie a krásne zabery:

• Snažte sa prísť na fotenie čím najviac pripravení a upravení, skúste sa obliecť na fotenie už doma, ak predpokladáte, že deti dlho nevydržia. Vieme všetci, že decká sa neradi 'obliekajú, vyzliekajú, prezliekajú, zazliekajú a podzliekajú' (ako sa raz vyjadril môj malý syn :D). Potom sa len doladia detaily a môžeme bez počiatočného stresu fotiť. Tiež je dôležité dať pozor na to, aby dieťatko bolo vyspinkané a najedené. Unavené dieťa - čistá fotokatastrofa :D
• 
  
• Ešte doma sa snažte navodiť atmosféru toho, že sa tešíte na fotenie, že sa idete trochu pohrať, že ste zvedaví, aké hračky tam budú, a podobne. Skúste deťom nehovoriť, že keď niečo chcú dostať, musia sa 'zajtra na fotení usmievať', musia spolupracovať atď. atď. Prečo?
• 
  
• Pretože úplne najlepšie spolupracujú tie deti, ktoré si vlastne ani neuvedomujú, že sa fotia, lebo vlastne sa celý čas hráme, zabávam ich otázkami, hlúposťami, hádžeme si plyšáka, vykrikujeme smiešne nezmysly, dávame hračky do krabičky a podobne. Ako som už povedala, deti si potrebujú zažiť najskôr plno srandy a popritom plno pochvál. Potom nám za odmenu dovolia aj pózovacie fotky.
• 
  
• Niekedy si treba uvedomiť a akceptovať, že niektoré deti sa tu budú aj 15 minút hrať s hračkami, ktoré nepoznajú a nebudú mať záujem o nás, naše hry a tobôž nie naše fotenie. Necháme ich, oni si túto misku potrebujú naplniť, lebo na iné sa v nadšení z nových hračiek nevedia sústrediť. Ono to však, verte mi, rýchlo opadne a potom nebudú mať potrebu odbiehať počas fotenia k hračkám.
• 
  
• Pri samotnom fotení ja vás najskôr nastavím, poviem vám, kde si máte sadnúť alebo sa postaviť a v akej póze a potom to chvíľu nechám na vás. Môžte pozerať na mňa - tým začíname, lebo deti sa dlho nevedia sústrediť - (to je fáza môjho šialeného vykrikovania a šaškovania, aby sa deti smiali) a potom skúsite zabávať deti vy - môžete ich poštekliť, vyzvať, aby ste sa všetci objali, alebo aby ste urobili nejakú smiešnu pózu. Jedna takto nastajlovaná scéna trvá max 30 sekúnd, potom už majú deti tendenciu utekať a robiť niečo iné. Necháme ich pobehať si a oddýchnuť a ideme na inú scénu. Takto prejdeme niekoľko póz, podľa toho, ako to deti baví.
• 
  
• Niekedy deti nechcú obsedieť na jednom mieste, nechcú sa fotiť a zatnú sa. Toto je veľmi, veľmi citlivá situácia. Tu vás prosím - nevyvolávajte v ňom za to zlé pocity, nezvyšujte hlas a nesnažte sa prinútiť ho. Ak dieťaťu, ktoré je v tomto nastavení, poviete, že sa treba fotiť, že sa má usmiať, nech to urobí pre mamu, pre babinu, pre fotografku alebo pre hocikoho a hocičo - verte mi, ešte sa mi nestalo, že by to zabralo. Už vôbec nezaberú vyhrážky (tak nedostaneš tú čokoládu čo som ti sľúbil, tak nejdeme k tej babine keď si takýto), ani vyvolávanie pocitu sklamania (kvôli tebe nebudeme mať teraz pekné fotky či sľúbil si, že budeš spolupracovať a teraz sa takto zle chováš). Nezaberie ani rozumné vysvetľovanie, že fotografka nemá celý deň ani že ste sa dlho chystali a tešili na fotenie. Ako, ja vás chápem, vlastné deti nás vedia niekedy ozaj vystresovať aj doma v obývačke, nieto vo fotoateliéri, kde sú nejaké pravidlá... no je zbytočné investovať čas do snahy o niečo, čo situáciu nezlepší.
• 
  
• A viete, čo zaberá? Keď odpriamime pozornosť dieťaťa na niečo iné ako fotenie a na zodpovednosť, ktorá s tým súvisí. Viem, že chcete deti vychovávať, ale prosím pri fotení buďte zhovievaví a snažte sa toho malého človiečika pochopiť. Tu často úplne stačí povedať mu, že keď nechce sa fotiť, nevadí, nemusí. Väčšinou vtedy preberám aktivitu ja a začnem sa s nimi rozprávať o nesúvisiacich veciach. Je dôležité, aby ste tento priebeh nenarúšali a nechali nás 'zriešiť to' a dohodnúť sa. Osoba fotografa je väčšinou úplne iná autorita, ktorou sa často dá dieťa ukecať rýchlejšie a jednoduchšie ako rodičovi.
• 
  

Vety, ktoré zaberajú:

1. Chceš si oddýchnuť? Môžeš kľudne, teraz sa pofotíme my s tatinkom a sestričkou a ty si oddýchyni, dobre?
2. Vieš čo? Chcel by si ty odfotiť maminu? Poď, pomôžeš mi ju odfotiť.
3. Keby si bol fotograf, akú scénu by si vymyslel?
4. Teraz sa nebudeme fotiť, teraz si pocvičíme / napijeme sa / dáme si snack a ty potom povedz, keď sa ti bude chcieť zas fotiť.
5. Poďme odfotiť plyšákov.
6. Poďme sa hrať na sochy, keď poviem stop, všetci sa prestanú hýbať!
7. Pustíme si nejakú hudbu?
8. Chceš vidieť fotky, ktoré sme nafotili? Poď ukážem ti ich!
9. Poďme sa štekliť / blbnúť / robiť lietadlo / vankúšovú vojnu / kto najvyššie vyskočí atď.

Všetky tieto návrhy majú za úlohu dve veci: odviesť pozornosť dieťaťa od zodpovednosti za výsledok fotenia a dať mu možnosť voľby. Na 99% nám niečo z toho zafunguje. A keď nie? Netreba z toho robiť drámu ani stres. Proste dnes to nevyšlo, vyjde to nabudúce, nie vždy musí všetko dokonale vyjsť. Ale vlastne sa mi ešte nestalo, že by sme nenafotili vôbec nič, fotím momentky popri hrách, popri všetkému čo robíme, som rýchla :) takže iste nejaké pekné zábery vyberieme.

A na zaver - ktoré vety neodporúčam hovoriť, deti ich nemajú radi a situácii veľmi nepomôžu?

1. ukáž zúbky
2. usmej sa, ale prirodzene, nie ako truhlík
3. otrasne sa dneska správaš
4. pozeraj na mňa aha! (zvlášť, keď vy stojíte tri metre odomňa a dieťa potom na fotkách pozerá úplne mimo)
5. no tak, pozri sa na pani fotografku a usmej sa, urob to pre mňa, len jednu peknú fotku chcem od teba
6. ak to neurobíš, nedostaneš tú hračku, čo sme ti sľúbili!
7. vôbec dnes nespolupracuješ
8. som z teba úplne rozhodená, rozčuľuješ ma naschvál

A vlastne všetky negatívne ladené vety.......

Občas sa vyskytne aj niečo ako 'urob to, lebo ťa doma zmlátim' prípradne 'budeš robiť to, čo ti rozkážem!' To už je fakt drsné, to potom spracovavám sama v sebe celý deň a je mi z toho smutno.

Takže podtrhnuté a spočítané - deti nasávajú energiu od nás rodičov. Buďte pozitívni, keď fotenie nejde podľa predstáv, mávnite nad tým rukou - nie je to operácia srdca, nič sa nestalo, nabudúce to bude iste lepšie. Ony tie momentky z reálneho života majú tiež svoju hodnotu :)